Pandemická pomoc z dielne rezortu práce podľa nej predstavuje historicky
najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti. Podporila približne tretinu
pracovných miest v slovenskej ekonomike. V súčasnosti je pandemická
situácia priaznivá, zamestnávatelia tak môžu pokračovať v prevádzkovej
činnosti bez obmedzení, čím zaniká potreba poskytovania finančnej pomoci
na účel ochrany pracovných miest.
Spresnila, že Prvá pomoc sa poskytovala za mesiace marec 2020 až február
2022 (s výnimkou augusta 2021) a postupne bola rozšírená na schémy Prvá
pomoc+ a Prvá pomoc++.
Upozornila, že bez štátnej pomoci by v dôsledku veľkých nákladov boli
zamestnávatelia nútení prepúšťať svojich zamestnancov a aj pre mnohých
živnostníkov by bola situácia v súvislosti s COVID-19 likvidačná.
Poberatelia príspevkov z projektu Prvá pomoc podľa nej tvrdia, že vďaka
tejto pomoci sa im podarilo zvládnuť krízové obdobie.
Zdôraznila, že vyplácanie príspevkov Prvej pomoci predstavovalo enormnú záťaž aj pre úrady práce. "Som
veľmi vďačný zamestnancom úradov práce za to, že dokázali tak veľký
objem pomoci posielať ľuďom už niekoľko dní po tom, čo sme tento projekt
schválili. Je obdivuhodné, že na úkor svojho voľného času a svojich
rodín nehľadeli na seba, ale snažili sa bezodkladne vyplácať finančnú
pomoc, ktorú ľudia najviac potrebovali, keď celá spoločnosť bola
ohrozená pandémiou. Vyplatili najväčšiu pomoc v dejinách SR," uviedol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Po skúsenostiach s poskytovaním finančných príspevkov pre
zamestnávateľov a následne pre zamestnancov prostredníctvom projektu
Prvá pomoc sa podľa Hnilicovej identifikovala potreba trvalého nástroja
ochrany pracovných miest. MPSVR preto dva roky intenzívne pracovalo na
vytvorení zákonného systému pomoci pre udržanie zamestnanosti v čase
krízy. Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť 1.
marca 2022.
Dodala, že skrátená práca ako nástroj pasívnej politiky trhu práce
pomáha zamestnávateľovi udržať pracovné miesta, aby nemusel svojich
zamestnancov prepúšťať. Vďaka tejto podpore sa zamestnávateľovi znižujú
mzdové náklady a zároveň ušetrí náklady na hľadanie a zaškolenie nových
zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o
prácu a počas trvania prekážky v práci dostáva väčšinu príjmu.